Nathan Kim

"Je lepšie byť sám ako v zlej spoločnosti."

Ako dieťa skoro vôbec neplakal. Bol poslušný a snažil sa robiť všetky veci čo mu rodičia povedali. Nemali moc peňazí, takže ako jediný najviac pomáhal. Mal staršieho brata ktorý nebol taký ako on. Jeho brat potreboval všetkú pozornosť rodiny aj príbuzných. Neskôr, keď už boli o trochu starší nič sa nemenilo, skôr zhoršilo. U staršieho brata prevládala agresia a u Nathana skôr strach. S rodičmi bývali v malom trojizbovom byte. To znamenalo, že museli bývať v jednej izbe spolu. Niekedy sa pohádali, niekedy si navzájom pomohli. Prešlo pár rokov a obidvaja boli v puberte. Starší brat prichádzal neskoro domov a Nathan radšej zostával len doma. Jednú noc, keď brat prišiel v noci opitý domov, vybral sa rovno do svojej izby. Uvidel tam Nathana ako spí, zakrytý perinou až po uši. Vytiahol ho za vlasy až hore na nohy a začal mu všetko vyčítať. Vyčítal mu, že kvôli nemu takto žijeme, že kvôli nemu sa jeho život rúti. Nathan skoro ani nevnímal, pretože bol ešte v polospánku. Prebudil sa až vtedy, keď zacítil veľkú bolesť na bruchu. Starší brat mu dal päsťou do brucha. Vybil si na ňom svoju zlosť a odišiel do ulíc. Jedine čo dokázal Nathan spraviť je to, že mohol zavolať rodičov. Keďže vedeli, aký brat je, neprekvapilo by ich to. O niekoľko týždňov sa Nathan odsťahoval do bytu na ktorý si sám zarobil. Pracuje v malej kaviarni kde dostáva akurátny plat na prežitie. Do teraz má traumu z jeho brata, no snaží sa na to zabudnúť.